Logo SAV Logo ENSAV Logo J/S
 Ročník:
 číslo:
Piatok, 28. júl 2017 Vyhľadávanie:
v aktuálnom  vo všetkých číslach
Založené v novembri 2007 na počesť Týždňa vedy a techniky EÚ [Obsah] [Redakčná rada]  



Vydanie č.

2008

Mars a Zem 27. augusta 2008

Koncom júla 2008 sme do redakcie ENSAV dostali mailom „oslnivú“ informáciu (doplnenú fotografiami ) o tom, že 27. augusta 2008 budú Mars (Červená planéta) a Zem tak blízko seba, ako ešte nikdy v dejinách ľudstva.

Informácia obsahovala aj takéto ďalšie „senzačné“ oznamy:

  • pri pozorovaní voľným okom sa Mars bude zdať taký veľký ako Mesiac pri splne;

  • bližšie majú byť obe susediace planéty až roku 2287

  • na začiatku augusta sa bude Mars objavovať na východnej oblohe o 22. hodine a o 3. hodine ráno dosiahne azimut.

  • okolo 27. augusta ho budeme môcť pozerať už po západe Slnka do 00:30 hodiny

  • atď., atď.

Keďže informácie sa nám nepozdávali, požiadali sme prof. RNDr. Vladimíra Porubčana, DrSc., pracovníka Astronomického ústavu SAV, odpovedať na naše otázky (o Marse a pridali sme aj iné).

+ Aký je Váš komentár k oznamovanému oblohovému „divadlu“ na konci augusta?

Zjednodušene môžem povedať, že išlo o “superkačicu”. Mars sa nikdy nemôže priblížiť k Zemi na takú vzdialenosť, aby jeho zdanlivá veľkosť na oblohe bola taká veľká ako je Mesiac, čo je približne pol stupňa. Dráha Marsu okolo Slnka, podobne ako i dráha Zeme je mierne excentrická a tak sa ich vzájomná vzdialenosť pri opozíciách Marsu mení (priblíženiach, keď sa Zem nachádza na dráhe medzi Slnkom a Marsom). Vzdialenosť Marsu od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov kilometrov a vzdialenosť Zeme od 147 do 152 miliónov kilometrov. Takto v opozíciách Marsu, ku ktorým dochádza vždy po 2 rokoch a 2 mesiacoch, sa vzájomné vzdialenosti oboch planét môžu meniť v intervale približne od 55 do 102 miliónov kilometrov. Za celú známu históriu ľudstva vôbec najbližšie navzájom boli dokonca nedávno a to 27. augusta 2003, keď sa priblížili na vzdialenosť len 55,758 miliónov kilometrov. Mars sme vtedy videli ako malý kotúčik o priemere 25 oblúkových sekúnd, čo znamená, že bol stále až 70 krát menší ako Mesiac. To bola pre nás skutočne výnimočná udalosť, pretože ešte bližšie k Zemi bol Mars naposledy v roku 57 617 pred n. l. Podobne ďalšie ešte väčšie priblíženie ako bolo v roku 2003 nastane 28. augusta 2287 keď vzájomná vzdialenosť oboch planét bude len 55,688 miliónov kilometrov. Za posledných 500 000 rokov vôbec najväčšie priblíženie Marsu k Zemi bolo na vzdialenosť 53,667 miliónov kilometrov a tak pre pozorovateľa zo Zeme by stále mal Mars priemer len 26 oblúkových sekúnd, čo je skutočne veľmi ďaleko od veľkosti Mesiaca.

Ešte niekoľko faktov k 27. augustu 2008. Mars v tomto období je od Zeme vo vzdialenosti vyše 320 miliónov kilometrov a jeho zdanlivý priemer je necelé 4 oblúkové sekundy. To znamená, že je až 450 krát menší ako Mesiac. K tomu určite netreba žiadny komentár. Naviac, koncom augusta Mars vychádza ráno okolo 9 hodiny, keď je už svetlo a zapadá večer niečo pred 21 hodinou. Takže je veľmi malá šanca aby sme ho vôbec videli. Jedine večer tesne pred západom s ideálnym a čistým obzorom.

+ V posledných dňoch júla 2008 zverejnili vedci (a ešte stále zverejňujú) o Marse odvážne teórie (o. i. výskyt vody v minulosti na ňom). Aký je Váš komentár k tomu?

Pokiaľ ide o možný výskyt vody na Marse, to je viac otázka na geológa ako astronóma. Ja osobne veľmi fandím kozmickému výskumu Marsu. Také poznatky a výsledky, ktoré sa získali priamym výskumom jeho povrchu by sme nedosiahli ani najväčšími ďalekohľadmi. Veľmi dobre si spomínam, že ešte nedávno pred prvými letmi k Marsu existovala aj domnienka, že jeho dva mesiačiky Phobos a Deimos sú umelé, čo samozrejme hneď prvé lety k planéte vyvrátili. Ďalšie nové poznatky o tejto planéte novými letmi rýchlo nasledovali. Jeho výskumu sa zaslúžene venuje mimoriadne veľká pozornosť, keďže je planétou s ktorou by ľudstvo v budúcnosti mohlo najviac počítať a ju kolonizovať. Preto je pre nás veľmi dôležité dôkladne poznať jej geologickú súčasnosť i minulosť a s akými surovinovými a energetickými zdrojmi na nej možno počítať.

+ Na obežnej dráhe okolo Slnka obieha aj veľké množstvo asteroidov. Jeden z nich nesie aj Vaše meno. Kedy ste ho objavili ? Čím Vás asteroidy upútali?

Je to asteroid o priemere približne 10 km, ktorý sa nachádza v hlavnom páse asteroidov na dráhach medzi Marsom a Jupiterom. Objavil ho 15. septembra 1990 H.E. Holt na observatóriu Palomar v U.S.A. Jeho pôvodné označenie bolo 1990 RQ2. Keď už bola známa jeho presná dráha bol očíslovaný a v roku 1996 pomenovaný na asteroid (6311) Porubčan. Objaviteľ nemôže pomenovať asteroid po sebe, ale dáva návrh na jeho pomenovanie alebo ponechá to na komisiu Medzinárodnej astronomickej únie, ktorá oficiálne všetky menovania schvaľuje. Ja osobne asteroidy nehľadám, ale pútajú ma predovšetkým tým, že priamo súvisia s mojim odborným zameraním, čo je výskum meteorov a meteoritov. Asteroidy sú hlavným zdrojom meteoritov a do určitej miery aj meteorov.

+ Môže nejaký asteroid zablúdiť k Zemi a dopadnúť na ňu ? Čo by sa mohlo v takom prípade stať?

V súčasnosti poznáme vyše 400 000 asteroidov a v nich niekoľko rôznych skupín – populácií. Jedna z nich sú asteroidy, ktoré prenikajú až do vnútorných oblastí Slnečnej sústavy pod dráhu Zeme, alebo sa k nej približujú, tzv. blízkozemské asteroidy. Tie môžu byť pre Zem za určitých okolností nebezpečné a z nich poznáme len veľmi malú časť. Že k zrážkam Zeme s takýmito telesami i väčších rozmerov dochádzalo aj v minulosti dosvedčujú na povrchu Zeme veľké impaktové krátery.

Ako napríklad meteorický kráter v Arizóne o priemere takmer 1200 m, ktorý vytvorilo 50 m teleso. Podobne veľké teleso spôsobilo Tunguzsku katastrofu v roku 1908. Frekvencia zrážok Zeme s telesami týchto rozmerov je približne raz za niekoľko sto rokov.

Účinky zrážky s asteroidom závisia nielen od jeho veľkosti, ale aj zloženia a rýchlosti. I tak telesá okolo sto metrov spôsobujú skôr lokálne katastrofy. Kilometrové telesá už znamenajú veľké nebezpečenstvo s globálnymi následkami pre celú Zem. Zrážka s 10 km asteroidom v Mexickom zálive pred 65 miliónmi rokov sa považuje za príčinu vyhynutia dinosaurov. Dnes poznáme vyše 750 blízkozemských objektov o rozmeroch nad 1 km. Predpokladáme, že to sú len asi dve tretiny z ich skutočného počtu. Z týchto väčších telies nám po niekoľko desaťročí určite nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Avšak s klesajúcim rozmerom početnosť blízkozemských objektov rýchlo narastá a z nich poznáme čím ideme ďalej, tým menej. Z objektov, ktoré môžu spôsobiť lokálne alebo regionálne škody poznáme len niekoľko percent. Pritom sa predpokladá, že blízkozemských objektov o rozmeroch nad 10 m sú milióny. Preto je veľmi dôležité neustále monitorovanie oblohy a rozvíjanie pozorovacích programov aby sme dostatočne zavčasu odhalili potenciálne nebezpečie hroziace z kozmu.

+ Počuť, že niekedy v budúcnosti si ľudstvo bude môcť nejaký asteroid pritiahnuť a využiť v ňom uložené železo, pripadne iné kovy. Bude také niečo možné?

Hoci v súčasnosti je to viac bližšie oblasti science fiction, kde je všetko možné, na druhej strane si stačí spomenúť na Verneho, ktorý tiež prišiel s viacerými na svoju dobu nerealistickými nápadmi a v relatívne krátkej dobe sa mnohé z nich stali reálnymi. Najskôr by bolo možne takúto myšlienku zrealizovať na niektorom pre ľudstvo zaujímavom blízkozemskom objekte a zmeniť jeho dráhu tak, aby sa stal našim ďalším mesiacom.

Aj keď je to zatiaľ technicky náročné, dala by sa na to využiť napríklad myšlienka astronauta Edwarda Lu, podľa ktorej družica o hmotnosti jednej tony je schopná svojím gravitačným pôsobením odchýliť asteroid o veľkosti niekoľko sto metrov z kolíznej dráhy so Zemou, teda dokáže zmeniť jeho dráhu. Pritom je potrebné udržiavať družicu v rovnakej vzdialenosti nad asteroidom a trysky motorov smerovať bokom od asteroidu aby neznižovali i keď slabý ale stály gravitačný ťah družice na asteroid.

+ A napokon otázka týkajúca sa astrológie. Z úst nejedného astrológa počuť, že „konštelácia hviezd“ na oblohe, prípadne aktuálna poloha Mesiaca na oblohe má vplyv napríklad na to, či zdravotnícky operačný zákrok na pacientovi v danom čase bude úspešný, či neúspešný. Či netreba so zákrokom počkať ? Čo Vy na to?

Ja by som takého tvrdenia určite nebral vážne. Nepracujem v medicíne a preto mi vôbec nenáleží sa vyjadrovať k tomu, že na čom závisí úspešnosť operačného zákroku. Ale určite nezávisí od nejakého postavenia hviezd alebo polohy Mesiaca na oblohe a je plne v rukách lekára. Predovšetkým lekár musí vedieť najlepšie kedy je potrebný operačný zákrok a od čoho závisí jeho úspešnosť. Na margo astrológie len toľko, že rozhodne nie je to veda, ale skôr spoločenská zábava a podobne ako pri iných zábavách, ten ktorý ju organizuje alebo moderuje obyčajne finančne z nej dobre profituje.

(ľl)

Meteorický kráter v Arizone (1186x167 m), ktorého vek sa odhaduje na 20 000 - 30 000 rokov.

 

Asteroid Itokawa (520x270x230 m) vyfotografovaný japonskou sondou Hyabusa, ktorá k nemu priletela v roku 2005 a späť prináša malú vzorku z jeho povrchu. Návrat na Zem je plánovaný na jún 2010.

 

Prof. Vladimír Porubčan

 

  Vytlačiť obsah tejto stránky na tlačiareň Poslať obsah tejto stránky e-mailom Poslať linku na túto stránku e-mailom  

Administrácia ENSAV:
1. Slovenská akadémia vied
Výpočtové stredisko SAV, Dúbravská cesta 9, 845 35 Bratislava
2. Journaliste-Studio (v spolupráci s Klubom vedeckotechnických žurnalistov SSN)
Pošta 4, P. O. BOX 82, 840 00 Bratislava; Tel./fax: 02/65423721; e-mail:

Do rubrík „slov.-angl.“ sa budú prijímať príspevky z inštitúcií v slovenčine a súčasne aj v angličtine na e-mail adresu: . Za anglický text zodpovedá autor príspevku.
Obsah môže byť voľne šíriteľný iba pre informačné a edukačné účely.